Už ničomu nerozumiem..ani sama sebe...

10. května 2011 v 21:02 | Glendora |  Denník
Viem, nikdy som nemala nejako extra rada iných ľudí...kedysi som ale bola ku každému milá, len aby boli ostatní milí ku mne.


Na strednej sa to zmenilo...už som nebola dobrá ku každému, no aj napriek tomu oni obvykle ku mne áno...
Totiž u mňa je to tak - keď vás nepoznám, som milá...čím viac vás spoznávam, tým odpornejšia som...
Čo ale neznamená, že by som mala dotýčného človeka menej rada, len si viac dovoľujem...

Mala som pár naozaj dobrých kamarátov...ale v poslednej dobe mi už nezáleží na nikom..
Je mi totálne jedno,čo si kto o mne myslí...
Dokonca sa už akosi pomaly podvedome dištancujem od každého, dokonca aj od úplne najbližších priateľov...
Najlepšie mi je aj tak samej (to už viem od škôlky)
A medziľudské vzťahy mi robia problémy odjakživa...

A začínam byť naozaj asertívna....nenechávam si už skákať po hlave, len aby sa na mňa niekto nehneval...
Akurát v Paríži som vynadala spolužiakovi (ktorého poznám už neuveriteľne dlho)...vždy som bola k nemu milá, aj keď mi roky ubližoval, posmieval sa, šikanoval moje kamarátky, ale naivne som si myslela, že keď budem milá, tak sa to zlepší...
Veľmi nie...len si myslel, že ho mám rada, až kám som mu asi pred mesiacom s úsmevom do očí povedala, že ho nenávidím.
Asi si myslel, že to nemyslím vážne.

A tiež sa niektoré moje kamarátky začali s ním nejako priveľmi bratríčkovať...asi si neuvedomujú, čo je on za človeka... nepoznajú ho tak dlho ako ja...on je proste zlý...zákerný, vypočítavý, úlisný, posmieva sa,...proste krutý psychický teror...a to nepreháňam...na základnej kvôli nemu spolužiačka dokonca nechcela chodiť do školy...(ja viem, nevyzerá to tak zle...ale vtedy...chodiť plakať na wcka...celé dni rozmýľať len o tom, ako ho nenávidíte...a to ja som ešte bola z tých, ktorých to trochu obišlo - moje dve spolužiačky to mali plnou silou...(v triede sme boli len 3 dievčatá))

Takže minule v Paríži sa k nám do izby a nechcel odísť...robil mi strašné nervy...slušne som ho požiadala, aby odišiel, ale on nie...
Poznám jeho taktiku - on by odišiel, ale až po chvíli..aby to vyzeralo ako že ma má v páke a odišiel nie preto, lebo to chcem ja, ale preto, že sme sa mu zunovali...
No ja som chcela aby odišiel hneď.
Tak som na neho navrieskala a vyhodila ho.
Mal dosť nervy keď odchádzal.
Asi bol z mojej reakcie prekvapený.

Odvtedy sa so mnou nerozpráva. Ignoruje ma.

Ani si neviete predstaviť ako som šťastná. Nevýslovne. Vedieť toto, tak to urobím už dávno a pravidelne pre efekt opakujem.

Ani kamarátky, ktoré sa s ním bavia už pre mňa pomaly veľa neznamenajú....
Akosi...u mňa stratili cenu vďaka tomu...
V poslednom čase takto pre mňa kleslo veľa ľudí....niektorí bez príčiny...proste len sa zo mňa stáva čoraz väčší mizantrop a odľud...
Alebo najbližšie kamarátky...jediné, o čom sa dokážu baviť je sex. Doslova. A ja len ticho sedím, dávam mp3 do uší....
Nemohla by som už mať niečo s niekým bez lásky.
Možno preto lebo kedysi som sa kurvila s hocikým (našťastie až po to to nedošlo).
A vzťah nechcem. Proste nie. Ja s nikým nevydržím a každý mi lezie na nervy.
Pritom keby sa ony pozreli na svoje vzťahy...keby také mal hocikto iný tak by nad tým krútili hlavou a ohovárali....


Viete čo? Nevadí mi to.
Nevedomky si staviam svoj vlastný malý svet, spĺňam si sny a robím si čo chcem.
Nechodím už v piatky von lebo "tak sa to patrí".
Nepijem keď pijú ostatní a ja nechcem ale pod tlakom si dám. Teraz odmietnem.
A cigu si dám keď mám na ňu chuť a hotovo.
A nech mi každý hovorí, že priveľa nakupujem a vraj mám všetko, čo chcem a tak. No a čo?
Mám na to prostriedky, tak sa mám posrať preto, lebo mi niekto závidí?

Toto je asi najúprimnejšia blogová spoveď, akú som kedy napísala...
A mám z toho naozaj dobrý pocit!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama